Hľadám miesto, ktoré by som mohla domovom nazývať.

Kde je teplo a láska,

kde sa nemusím strachom pred novým dňom skrývať.

 

Kde je mi známa

každá vôňa, každý kút.

Kde môžem si skloniť hlavu

a v pokoji oddýchnuť.

 

No kdekoľvek prídem,

čosi na mňa číha.

Tu hádka bez zmyslu,

tu premlčaná vina.

 

Ťahá ma tam len

„túžba po domove“.

No sú tam len chladné steny

a divné cudzie vône.

 

Až raz ja ja budem mať svoj domov,

tak ho naplním hrejivým svetlom.

Tam sa budú všetci zbiehať

pred nespravodlivým svetom.

 

Jedného dňa vezmem dom

a premením ho na domov.

A nie iba lacnou nádherou

ale prestretým stolom

a úprimným úsmevom.

Pre hádky a nenávisť tam nebude miesto.

Tie necháme pred dverami,

obkreslenými chranami,

ďaleko za nami.

 

(December, 2013)

You May Also Like

Leave a Reply