Sedím na kameni,

hľadím do listov stromov.

V tichosti strácam sa v plameni,

bez túžby ísť domov.

 

Zrazu kĺzajúci sa tieň,

po zemi hladko ku mne lezie.

Zdvíham hlavu, tmavý obrys na nebi,

hlas ktorým komunikuje ma mätie.

 

Dal mi myšlienku,

túžim byť vtákom.

Tisíce míľ sa mi premietnu,

strácať sa za veľkou mlákou.

 

Jeho krídla, tmavé a mohutné.

Chcem ich ovládať.

Chcem uletieť, prebývať v strome, korune.

Od zlého okolia odkráčať.

 

Vták zmizol v oblakoch,

krídlami zamával.

Túžobne v rozpakoch,

pach slobody ľuďom rozdával.

You May Also Like